7. mesiac

07.06.2021

Vstarostlivosti o bábätko sú chvíle, ktoré vynahradia všetku starosť a nevyspanie od chvíle narodenia svojho bábätka. Sú to chvíle, ktoré si každá mamička užíva, pamätá si každé prvé momenty ao to viac, pokiaľ je dieťa prvorodené a všetko je nové, zatiaľ neprežité. Hoci mi tieto chvíle často neboli dopriané, postupom času sa Daniel začal čoraz viac uvoľňovať zo svojho napätia a svoje nôžky konečne krčil do M pritisnutý k môjmu bruchu. Ruky mal skrčené a hlavičku si pokladal k mojej hrudi. Užívala som si toto jeho uvoľnenie a pozorovali sme sa obaja v zrkadle. Hrialo ma pri srdci, ako sa ku mne tlačí a zároveň spomínala na doby, kedy sa napätím rukami odťahoval a silne naťahoval nohy, nie a nie ich skrčiť. Zrazu mi tieto chvíle dokázal dať a vrátiť starosť láskou.

Hovorí sa, že lásku k svojmu dieťaťu si musí človek vypestovať a nie je vrodená. Dojčenie je jedno z prvých väzieb, ktoré mnoho mamičiek nespozná a svoju lásku k dieťaťu si v prvých dňoch pestuje výhradne maznaním a neskôr hraním. Hranie bola jedna veľká téma a tým, že Dany na moje hranie nezodpovedal tvárovou mimikou, nemala som prirodzenú túžbu v hraní častokrát pokračovať. Mala som vždy pocit, že je to zbytočné a nedokázala som intuitívne pokračovať v zábave, na ktorú sa mi nevracala odpoveď. Po dlhom čakaní v rade mesiacov, sa k nám dostavila pracovníčka z ranej starostlivosti. Kvôli epidemiologickej situácii sme si udržovali odstup a tak som z celého stretnutia mala pocit, že tým prichádzame o to pravé zoznámenie medzi pracovníčkou a dieťaťom, ktoré by bolo inokedy bežné. Hneď prvá vec, ktorá ma na pracovníčke zaujala, bolo, keď sa pri svojom výklade na moment obrátila pozornosť na Daniela a pri téme pozorovania rybičiek ako stimulácia zraku, zopakovala výraznejšie Danielovi RY-BI-ČKY a vlnovkou znázornila slovo detskou znakovou rečou. Je to vlastne pomoc s komunikáciou so svojím dieťaťom predtým, než dokáže hovoriť. Tento spôsob komunikácie je fascinujúci a pokiaľ sa ju naučím, určite ju použijem nielen u Danečka.

Prečo ale stále nevidíme u Danečka úsmev? Zverila som sa s problémom sa s Danielom intuitívne hrať a strácam motiváciu. Pracovníčka nás povzbudila, že je tiež veľmi pravdepodobné, že Daniel iba nevie úsmev ukázať. Mnoho detí s DMO spočiatku nedokáže ovládať mimiku, a to nás nesmie odradiť od snahy. Povedala nám, že sa určite smeje vo vnútri a je iba dôležité rozpoznať jemné signály, ktoré nám dajú najavo jeho záujem. Musím sa teda polepšiť v riekankách a sama sebe si stále hovoriť, že to zmysel má a čo najdlhšie si udržať motiváciu Danielka pobaviť.

Asi najviac vyčerpávajúce je, že vyžaduje Daniel stopercentnú pozornosť, a to, aj keď ho položím pod hrazdičku s hračkami. Chytanie hračiek sa mu stále nedarí, jeho jemná motorika sa za celý čas vôbec nezlepšila a pri vložení hračky do ruky, sa mu naštartuje uchopovací reflex, ktorý mu mal už dávno vymiznúť. Vďaka uchopovaciemu reflexu, Daniel nedokáže hračku adekvátne spoznať, a tým si ani nezlepší svoju jemnú motoriku. Ani hrubá motorika na tom nie je práve skvele. Stále ho musíme pridržiavať za panvicu v polohe na brušku, aby sa nepregúlil nestabilitou späť na chrbát. Čím nás ale prekvapuje, je jeho túžba sa hýbať a snaží sa všetkou silou plaziť po podložke. Niekedy mi pripadá, že je na tom ľavá ruka oveľa lepšie, než tá pravá a jeho snaha sa plaziť dopredu, končí otáčaním v smere hodinových ručičiek, a to iba vtedy, keď ho pridržiavam. Je to trochu desivý pohľad s prímesou radosti.

Stále odkladám prečítať si letáčik k lieku proti epilepsii, ktorý Danielovi dávame, podľa odporúčania z doby, keď sme boli hospitalizovaný, kvôli kŕčom. Potrebné informácie o užívaní a prípadnom zabudnutí podania lieku sme boli oboznámení neurológom a to bolo zatiaľ dostačujúce. Súvislosť medzi užívaním lieku a Danečkovej škubíky zatiaľ nepoznám z pohľadu neurológa. Z môjho uhla pohľadu a pozorovania si iba myslím, že sú spôsobené práve užívaním Phenaemalettenu. Krátke šklbíky sa zmenili na asi 4 sekundové šklbanie, približne 15x za deň. Je iba otázka, či sú to práve epileptické záchvaty, alebo iba myoklóny. Nechcela som si vsugerovávať vedľajšie účinky napísané v príbalovom letáku a ovplyvniť tak vypozorované domnienky a vraj je táto moja domnienka, že sú šklby spôsobené práve užívaním lieku, medzi vedľajšími účinkami. Stále myslím na to, že si leták musím prečítať, ale hanebne to stále odkladám. Stav sa mi podarilo natočiť a poslala som teda na posúdenie neurológovi do Prahy. Zatiaľ bez odpovede.

Napokon sú tu naše prvé Vianoce ako rodina. Toľko som sa tešila na vôňu smreka a moju obľúbenú rozprávku Darbuján a Pandrhola. Naša mačka Bonnie vyjavene sledovala čo sa u nás deje a Daniel si zavesil prvú ozdobu na Vianočnom stromčeku, než sa odobral k popoludňajšiemu spánku. V našej rodine sme mali zvyk, že sa zdobí stromček až 24. decembra dopoludnia spoločne s deťmi. Túto tradíciu som milovala a rada by som ju dodržiavala naďalej. Tento rok by na celé zdobenie Dany nevydržal byť hore, tak snáď budúci rok. Celý deň bol taký hektický, že sme boli radi, že je čas na rozbaľovanie darčekov. Je teda pravda, že som čakala väčší záujem zo strany Danečka, ale myslím, že som mala iba prehnané očakávania. Po rozbalení pár nových hrkálok a kačičiek do vody som ešte položila Danečka na bruško a spoločne sme sledovali plávajúce škrupiny s horiacimi sviečkami. Najkrajším darčekom pod stromček bolo malé prekvapenie, ktoré pre nás mala Bonnie. Len pár dní pred Vianocami sa totiž potvrdilo, že čaká mačiatka. Už nás len čakala večerná rutina a po uspaní Danečka, sme zaslúžene odpočívali pri novej rozprávke.


Vianočné video

Celá rodina Vám praje šťastný Nový rok!

Prejsť na ďalší článok